Vyrážame do New Yorku
Deň D je tu!! – a tak ako každý náš zájazd, aj tento sa začal v Bratislave, kde nás čakal pripravený minibus, ktorým sme sa spoločne presunuli na letsko Viedeň. Aj keď bolo chladné februárové ráno, všetkých hriala nedočkavosť zaradiť sa k tým „pár šťastným“, ktorí na vlastné oči zažijú krásy mesta, ktoré naozaj nikdy nespí. Posledná kontrola dokladov, dokumentov a ESTA povolení na vstup do USA a môže sa ísť – vyrážame. Prestup vo Frankfute bol tak akurát, aby sme sa stihli premiestniť na odletový terminál dať si niečo pod zub. Aj keď Lufthansa nie je Ryanair, aj tak nie každý veril lietadlovej strave a dobil si baterky (prípadne hladinu alkoholu) už na letisku.
… samozrejme všetko s mierou, čakal nás predsa let cez Atlantik. No a aby sa nikto nestratil alebo nezamotal, všetko mal pod palcom náš sprievodca. Odletová brána sa plnila podstatne viac, ako to býva pri bežných letoch a bolo jasné, že takáto masa ľudí si bude vyžadovať aj poriadnu „mašinku“. No a tak sa aj stalo – ikonická „queen of skies“, alebo Jumbo Jet – jednoducho Boeing 747-800 sa už pomaly blížil k nášmu gate-u a nám bolo jasné, že toto bude na najbližších 8 hodín náš domov. Obor, ktorý unesie takmer 350 ton. Ešte posledné foto pred odletom a môže sa ísť za veľkú mláku: nastupovať – vyrážame do NEW YORKU. Kontrola leteniek bola už len poslednou formalitou, čo chvíľa sme už sedeli na svojich miestach a náš obor sa pomaly dvíhal k oblohe. Veľkosť tohto lietadla je naozaj impozantná a dá sa s nadsázkou povedať, že v prípade potreby si tu človek aj zabehá :). Treba uznať, že armáda letušiek sa o nás starala naozaj nadštandardne, pivo a whisky tiekli potokom. No a jedlo? Musíme jednoznačne priznať – prepáč Lufthansa, krivdili sme ti. Kuracie s teryiaki omáčkou, šalát, ovocie a komu sa málilo, ešte kaiserka s maslom a syrom. Nie je to Michelinská strava, ale nikto sa nemohol sťažovať. Teplé jedlo s dostatkom zlatistého moku (prípadne kávy, čaju, džúsov, coly atď) nás nasýtilo dostatočne a ani sme nevnímali, keď sme po pravej strane videli prvú pevninu. Nie, nebol to ešte americký kontinent, toto nás iba svojimi ľadovcami pozdravilo Grónsko. No a čo všetko tento obor ponúka na skrátenie si chvíľ? Popri naozaj obrovskom množstve filmov sú k dispozícii aj rôzne hry, hudba, alebo môžte svoj čas krátit hypnotizovaním polohy lietadla na mape 🙂 Pre tých, ktorí si potrebujú poslať nejaký ten e-mail, pozrieť čo je nové na facebooku, alebo si objednať zájazd na svoj vysnený zájazd u nás, pre tých je k dispozícii aj lietadlova Wi-Fi.
Hladké pristátie na dráhe letiska Newark bolo ešte za svetla, takže už z lietadla sme videli náš cieľ – Manhattan. Pobrať batožinu a ide sa – pasová a imigračná kontrola. Napriek obavám niektorých klientov celý proces vstupu na americkú pôdu prebehol úplne hladko. Dostali sme pár otázok od imigračného pracovníka ako prečo sme prišli, kde budeme bývať, následne nám zobrali odtlačky prsov, skontrolovali povolenie ESTA a vybavené, Celý proces trval iba pár minút a od okienka odchádzame s úsmevom a očakávaným – „Welcome to the United States“Napriek tomu, že na Slovensku sa už pomaly schyľovalo k polnoci, „u nás“ bolo ešte iba niečo málo po 17-tej a napriek už začínajúcej únave sme mali pred sebou ešte jednu cestu – cestu na hotel. Menšiu dávku stresu nám doprial hneď automat na lístky na stanici Newark, ktorý si povedal, že jemu naše európske VISA a MASTERCARD karty nechutia a iba pár šťastným sa podarila platba kartou. Našťastie, na toto sme boli pripravení a mali sme so sebou aj cash a tak nad automatom vyhrávame 1:0. 
Nasadáme do klasického Amerického (plechového) vlaku a rútime sa na Penn Station – stanica, ktorá je iba pár krokov od Madison Square Garden. Tu nás čakal opäť boj s automatom na metro lístky, ale vycvičený z prvého boja na Newarku si s tým ľahko poradíme a platíme hotovosťou. Túžba vybehnúť aspoň na pár minút „hore“ a pozrieť sa na New York-ské mrakodrapy bola síce veľká, ale postupujúca únava nás predsa len prehovorila nechať si to na zajtra. 4 zastávky metrom a sme tu – náš hotel ktorý nás lákal na vyhliadku zo strechy. Ešte nákup v priľahlých potravinách a stretneme sa na streche. Waaaaaaaaau, nočný New York je naozaj krásny, priam by sa chcelo povedať, že to , čo sme doteraz iba videli z obrázkov sme teraz aj cítili, čo umocňovalo ten nádherný pocit. Únava, aj keď bola už citeľná, musela na chvíľku bokom. Očarený mrakodrapmi Manhattanu, či majestátnym Queensboro mostom sme chvíľami necítili ani únavu, ani teploty okolo bodu mrazu. Ale vedeli sme, že prvá noc je ťažká nie kvôli pivám, ale najmä kvôli časovému posunu, takže s posledným „na zdravie“ sme sa vybrali do svojich izieb, aby sme si oddýchli na náš Americký týždeň.
Dobré ráno New York, ideme si Ťa obzrieť. Asi to bola prvá myšlienka po zobudení každého z nás. Teda nie po prvom zobudení o 3:25, ani druhom o 3:55, či treťom o 4:20. Žiaľ vnútorné hodiny sa ešte nestihli prestaviť na Americký čas, ale ako-tak oddýchnutí sme si na raňajkách určili plán. (PS: americké švédske stoly nie sú „naše“ švédske stoly a ponuka nebola tak bohatá, ako to poznáme z európskych hotelov. Vybrať sa tu však dalo) No a kto by si nedoprial tradičné lievance s javorovým sirupom…) Vystupujeme z metra, už len pár schodov hore a je to – NEW YORK. Dnes bude iba ľahší, čaká nás prechádzka cez Times Square, pozrieme si Rockefeller Center, (kde už síce chýbal Vianočný stromček no klzisko fungovalo), prejdeme sa okolo Empire State Building, pozrieme si Trump Tower a okolo (všetkým, čo videli Sám Doma známemu) hotelu Plaza vstupujeme do Central Parku. Všetko si spoločne so sprievodcom prechádzame a v Central Parku si dávame rozchod. Niekto potrebuje dobiť baterky hotdogom, niekto si chce zakorčuľovať na ľadovej ploche, alebo si len tak posedieť na lavičke a kochať sa výhľadmi, ktoré tu sú naozaj nádherné. no a Kevin? Nie je tu, ani v okolí hotela, ani v Central Parku. Vlastne možno aj áno, ale prejsť celý Central Park by trvalo celý deň a my máme večer ešte iné plány – ide sa na hokej.
Prvý hokej, Nemcov skoro gól a pivo za…..
Sme tu, prvý NHL zápas v živote pre väčšinu klientov a hneď s účasťou dvoch Slovákov.. Krátka bezpečnostná kontrola a už sa predierame množstvom fanúšikov v útrobách tejto naozaj obrovskej arény. Predzápasová show, akú len ťažko prirovnať k niečomu nám známemu a môže sa začať. Nemec v prvej obrane, o chvíľku na lade aj Tatar a samozrejme my rozširujeme slovenské zastúpenie v aréne. Nemusíme pripomínať, že každý dostal od nás Slovenskú vlajku a tak bolo jasné, že teraz to vyjde. Musí. No a vyšlo to… Šimon od modrej prestrelil všetko čo mu stálo v ceste a naše vlajky leteli do vzduchu. Aj keď následne rozhodca pre faul na brankára tento gól neuznal, my sme si tú eufóriu spolu s celou halou užili. No a keďže sme si povedali, že to treba osláviť, spolu s narastajúcim hladom sme sa cez prestávku ocitli v bufetoch (mimochodom veľmi dobre organizovaných prakticky bez čakania) Ceny nás však z oblakov rýchlo vrátili na zem. Pivo a kuracie nugetky s hranolkami s cenovkou 45 dolárov za toto „menučko“. Ale tak… toto je Amerika
Po zápase nás čakalo už iba jedno – návrat na hotel a posteľ. Skúška spánku a toho, či sa hodiny už konečne preladili. A bolo to o poznanie lepšie. Plán na najbližšie dni bol tiež jasný – vidieť čo najviac tejto Ameriky. No a kde začať? predsa v tradičnej Americkej reštaurácii. Google recenzie nám poradili neďalekú reštauráciu Court Square Dinner. No a čo si dať v tradičnej Americkej reštaurácii? Tradičné kuracie krídelká s barbecue omáčkou (BUD Light je už samozrejmosť). Bolo tam toľko tradičných vecí, až sme si povedali, že chceme vidieť aj tú Ameriku tradičnú. Lebo New York je iný svet. Je to mesto v meste, štát v štáte… Dalo by sa o tom písať hodiny, ale o tomto tento blog nie je. New York treba zažiť, to bezpochyby, ale tá pravá Amerika je inde. A nie je až tak ďaleko. Ako by domáci povedal – tu iba jednu zastávku loďou. No a tak ideme zas do Ameriky.. A kde to teda tá Amerika je? Nasadať – teda lepšie povedané nalodiť sa a ideme. Staten Island Ferry – známa oranžová loď ktorá každú pol hodinu premáva z Manhattanu na Staten Island je ťahákom turistov. Mnohí sa iba prevezú hore-dole (veď je to zadarmo), mnohí si nakúpia v Empire Outlete na Staten Islande (jedno kuracie kombo s pivom z New Jersey tu má hodnotu 3 tričiek GUESS, alebo deviatich teplákov New York). 
Klasický davová psychóza tu funguje dokonale – po otvorení turniketov sa celý dav nahrnie na hornú palubu k oknám. Prečo? Plavba povedie okolo Sochy Slobody a každý si chce túto dominantu pozrieť z čo možno najlepšieho miesta. A tak si svoje miesto vybojujeme aj my. Že nám to bolo „prd platné“ zisťujeme hneď po vyplutí, keď sa ulička medzi sedadlami a oknom zaplní stojacimi turistami a tak náš výhľad je iba na ich zadnice. Stáva sa, ale našťastie je plavba dostatočné dlhá na to, aby sme si sochu slobody prezreli aj my. No a až na spiatočnej ceste sme zistili, aké to je jednoduché aj sedieť pri okne, aj mať výhľad. A nie len lepší, ale ten najlepší!!! Ale nepredbiehajme, teraz ešte len ideme do Ameriky. Po približne pol hodine kotvíme v prístave, kde sa drvivá väčšina rozpŕchne, no my pokračujeme na metro, ktoré už čaká. Síce to vyzerá ako metro, no nie je to metro v pravom slova zmysle, keďže celú cestu to ide nad zemou. Výhodou je, že tu platí náš týždňový lístok na metro v NY takže ideme prakticky zadarmo aj tu.
Nasadáme opäť na loď (niektorí sa rozhodli si ešte pár hodín počkať a užiť si návrat za svetla mesiaca, čo sme pri pohľade na fotku následne ľutovali), no už ako skúsení matadori nechávame ľudí nech sa tlačia hore. My nasledujúc domácich vieme, že nás určite „odprevadia“ na lepšie miesta a tak sa aj stalo. Dolná paluba takmer prázdna, výhľady parádne, navyše tí odvážnejší si mohli vybehnúť aj von nadýchať sa čerstvého vzduchu a užiť si tak zblíženie s Manhattanom naplno. Tento výlet naozaj stál za to a nás ešte stále čakalo pár dní v New Yorku. Veľkou pomocou bola aj knižka – bedeker o New Yorku, ktorý dostal každý klient zadarmo k zájazdu. Predsa len týždeň je na New York relatívne málo, ak chce človek zažiť všetko, čo toto mesto ponúka ale skúsený sprievodca program nastavil tak, aby sme si to užili dokonale.
dominanta strieda druhú a hlavne v časti Lower Manhattan sa naše krky lámali pri pohľadoch na niekoľko stometrové mrakodrapy. Jednou z takých budov je bezpochyby aj nové World Trade Center, ktoré sa nachádza vedľa fontán, ktoré sú na mieste neslávne známych dvojičiek. Dopĺňame enerargiu v McDonalde, resp. v stánkoch z hotdogmi (hotdog za 8 dolárov), nakupujeme v obchode Amazon, kde si nákup hádžeme rovno do vreciek a čuduj sa svete, turniket nás púšťa bez akéhokoľvek zaplatenia. To nebolo ani kde, keďže v tomto obchode to funguje automaticky. Stačí si iba zaregistrovať kartu a o „blokovanie tovaru“ sa postarajú stropné kamery s funkciou umelej inteligencie. Samozrejme, suma nákupu sa následne stiahne z karty. Pekné a hlavne praktické. Berieme ešte pár magnetiek ako suvenír a keďže sa nám krky lámali už dosť, chceme vidiet New York aj z výšky.Byť v New Yorku a nepozrieť si ho z výšky by bola trestuhodná chyba ktorú sme nechceli a ani nemohli spraviť. Preto jedno pekné zimné popoludnie sme sa vybrali pozrieť si New York aj z výšky. Summit One Vanderbilt je moderný mrakodrap, ktorý sa so svojou výškou 427 metrov radí medzi najvyššie mrakodrapy New Yorku a čo je to najpodstatnejšie – ponúka čarovný výhľad. Zážitok začína už cestou výťahom v ktorom je tma a atmosféru „jazdy“ tvoria pohybujúce sa led svetlá spolu so zvukovou kulisou. Ani sa nám nechcelo veriť, že doslova v priebehu pár desiatok sekúnd ukazoval displej číslo 93. A z toho čo sa dialo potom, sme padali na kolená.
Času sme aj vďaka chladnému, ale v podstate dobrému počasiu, mali dostatok a tak sa niektorí vybrali na nákupy (známa značka dámskeho spodného prádla Victoria Secret tu vo výpredaji ponúkala svoje kúsky za v prepočte 5€/ks), boli jedinci, čo si nakúpili toľko vecí, že domov sa vracali s kufrom navyše (kúpeným v Action za 50 dolárov). Videli sme Broadway aj obrovskú stanicu Grand Central Station, kde bolo prakticky nemožné sa nestratiť. Nahliadli sme aj do Baziliky Svätého Patrika a boli sme nepriamo aj svedkami zásnub počas vyhliadky na Empire State Building. Nepriamo preto, lebo sme sa to dozvedeli až „po“. Ale je to ak tak príjemný pocit, lebo tento výlet bude pre túto dvojicu bez pochýb nezabudnuteľný. No ako čas plynul, náš čas na New York sa nekompromisne skracoval a ešte nás čakal jeden zápas NHL. Tentokrát sme okrem vlajok zvoli aj dresy SLAFKOVSKÝ aby bolo jasné, komu budeme v Madison Square Garden fandiť. Už nám, z New Jersey známy nástup na ľad bol zážitok.
Množstvo sprievodných akcií, ktoré na Slovensku nemáme možnosť poznať, hymna spievaná naživo a atmosféra naozajstnej výnimočnosti – to je každý zápas NHL a túto atmosféru si užívajú naozaj ľudia z celého sveta. Aspoň teda ten, kde sme boli my. Či už to bola pod nami sediaca kanadská rodinka, vedľa sediaci Švajčiar (FOX), alebo babička, čo si počas zápasu občas aj zdriemla. Navyše pre nás bol tento zápas ešte výnimočnejší – Juraj Slafkovský tu potreboval bodovať aby vytvoril rekord Montrealu v najdlhšej bodovej sérii hráčov do 20 rokov. Toto bol jeho zápas číslo 8 a my sme dychtivo sledovali každý jeho dotyk puku, ktorý sme očami tlačili do brány. A podarilo sa! Juraj si vďaka asistencii zabezpečil prvenstvo v tabuľkách organizácie Montreal Canadiens. Aj keď domáci Rangers nedali Montrealu šancu, pre nás to bola výhra. (a tradične 20 dolárové pivo chutilo lepšie) Emócie z hokeja vystriedali iné emócie. Boli sme v múzeu WTC, ktoré je venované udalostiam a obetiam útoku na dvojičky z 11.9.2001. A je treba priznať, že aj v tomto prípade nám behal mráz po chrbte. Obrovská a veľmi detailne prepracovaná prehliadka, kde je vystavených množstvo položiek, od tých najmenších kúskov až po záchranárske vozidlá. Či už sú to jednotlivé nástroje a osobné veci záchranárov, ktorý pomáhali s likvidovaním následkov útoku, alebo stojan so zaprášenými svetrami, ktoré si už nikto neoblečie. Je tu naozaj všetko, od obrovskej antény, ktorá bola na vrchu jednej z veží až po desiatový balíček jedného zo zamestnancov. Rovnako tu je aj zoznam všetkých, ktorí tu zahynuli spolu s ich životopismi a videami. Je to naozaj silný zážitok, ktorý stojí za to.
Posledné raňajky, posledné odbehnutie si na Times Square resp. do mesta a nás čaká už iba rozlúčka s mestom, ktoré nám zostane v pamäti navždy. Objednávame dva veľké taxíky a vyberáme sa za ďalšou, tentokrát už poslednou dominantou New Yorku – na letisko JFK. Z očakávaných dlhých (niekedy až hodín) čakania na bezpečnostnej kontrole boli nakoniec iba minúty a my tak máme dostatok času na „spoznávanie“ letiskových miestami až predražených obchodov. Náš tryskáč (dá sa povedať že tiež poschodový, keďže tento typ lietadla Airbus A340-600 má toalety v podpalubí) je ešte iba na ceste do New Yorku a tak zisťujeme že na letisku nemajú pivo Šariš (aká náhoda), ale mexická čašníčka nám ako ospravedlnenie dá jedno zdarma navyše (ono to pri tej cene necelých 40 dolárov až tak zdarma nebolo – zlaté „lacné“ pivo v New Jersey). Vlastne skôr to bolo tým, že jej došiel sud a už do troch štvrtín načapované pivo nechcela vyliať, za čo si zaslúži našu pochvalu 🙂 Cesta cez Atlantik bude dlhá (a nudná ako zistíme neskôr). Štartujeme pri zapadajúcom slnku a v duchu kývame mrakodrapom v diaľke. Naberáme smer Európa a z palubného systému vidíme, že nie sme lietadlo ale raketa (asi). Vďaka silnému zadnému vetru sa naša rýchlosť vyšplhala na takmer 1200km/h. Kde sme ako rýchlo letíme, či krátiť si chvíle pozeraním filmov však nemôžme. Zábavný systém v lietadle sa rozhodol že nebude až do Mníchova fungovať (možno keby bol na doláre ako automaty na lístky v NY tak ho „prehovoríme“) a tak v driemotách naberáme kurz Európa. S krátkym prestupom v Mníchove presadáme do lietadla do Viedne, kde nás už čakal minibus do Bratislavy. A zhrnutie celého zájazdu?? Do New York išla skupina známych aj neznámych ľudí, vrátila sa skupina kamarátov, ktorá si z tohto výletu berie okrem stoviek fotiek aj nezabudnuteľné zážitky. Vďaka dôslednej príprave sme videli všetko podstatné a už teraz sa tešíme na ďalšie zájazdy a zážitky, ktoré vám budeme môcť sprostredkovať.
Naši klienti už navštívili množstvo zápasov NHL (či NBA), popri už tradične najobľúbenejšom New Yorku sme boli na Silvestra na Floride, skombinovali sme NHL a NBA v Bostone, túlali sme sa po Hollywoode v Los Angeles, alebo si pozreli krásy neďalekého San Francisca. Ani Kanada nie je pre nás neznáma a naši klienti si užili súboje Torona Maple Leafs, Montrealu aj Winnipegu. Všetky tieto zájazdy spája jediná vec a tou je dôsledná príprava každého zájazdu, ktorej sa v našej CK venujeme veľmi dopodrobna. Ľudia cestujúci do USA/Kanady často krát nevedia ako tam fungujú jednotlivé služby, metro, zvyklosti, povolenia atď. A od toho sme tu my aby sme Vás odbremenili od všetkých starostí tak, aby ste si svoj zájazd užili doplna. Zabezpečíme Vám transport na letisko, vyzbrojíme Vás množstvom itinerárov, kde a čo zažiť, poradíme Vám ktoré miesta sa oplatia navštíviť s deťmi a celý zájazd pripravíme tak, aby sme sa po návrate domov stali kamaráti…
